Chov jedovatých druhov hadov

Väčšina budúcich chovateľov sa rozhoduje pre chov jedovatých hadov z dôvodov výskumu, odberu jedu, či pre radosť. Ak nemáte doposiaľ žiadnu skúsenosť s chovateľstvom plazov, alebo je vašou motiváciou snaha zapôsobiť na okolie, túžba po adrenalíne a nebezpečenstve, s chovom jedovatých hadov rozhodne nezačínajte. Jedovatý had nikdy nebude domácim miláčikom, ktorého môžte vziať do rúk a pomaznať sa s ním. Jeho chov predstavuje permanentné nebezpečenstvo pre chovateľa a jeho bezprostredné okolie, určite by sa mu mali vyhnúť aj všetci tí, ktorí majú v domácnosti malé deti.

Predtým ako začnete podnikať prvé kroky, dôkladne sa oboznámte s niektorými právnymi normami, najmä Zákonom o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z. z. a Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o chove nebezpečných živočíchov č. 143/2012 Z. z. ktoré určujú podmienky chovu nebezpečných živočíchov. V prílohe vyhlášky nájdete nevyhnutné požiadavky na chovné zariadenia jedovatých hadov, veľkosť suchej a vodnej plochy, rozmery chovného zariadenia, ktoré budete musieť vašim chovancom zabezpečiť. Zmieňovaný predpis radí k nebezpečným živočíchom nielen všetky jedovaté, ale aj nejedovaté druhy hadov, ktorých dĺžka tela vrátane chvosta v dospelosti presahuje 3 metre.

Manipulácia je pre hadov vždy stresujúca a pre chovateľa riziková. Chovateľ sa jej nedokáže vyhnúť, či už ide o čistenie a údržbu terária, alebo prepravu hada. Musí počítať s tým, že had sa bude počas manipulácie brániť. Treba si uvedomiť, že každý druh má svoje vlastné charakteristiky – dráždivosť, rýchlosť výpadu, množstvo, účinnosť jedu a prvá chyba chovateľa pri manipulácii, by mohla byť zároveň aj jeho posledná. Začiatočníci by sa mali vyhnúť extrémne nebezpečným druhom typu kobra kráľovská, mamba čierna, alebo taipan. Odporúča sa poradiť so skúseným odborníkom, ktorý nám predvedie zásady bezpečnej manipulácie a pomôže vybrať vhodný druh.

Fotografia: © BigStockPhoto.com