Čo robiť pri uhryznutí vretenicou severnou?

Vretenica severská je jediným jedovatým hadom ktorý sa vyskytuje na území Slovenska. Je dlhá 60 – 80 cm, pričom samci sú menší a má modrosivá farbu s výraznou kľukatou kresbou na chrbte. Obýva chladnejšie oblasti s vyššou nadmorskou výškou ako sú lesné rúbaniská, rašeliniská, kameňolomy a kosodreviny. Na stretnutie s vretenicou je dobré sa vopred pripraviť aby sme prípadne vedeli správne zareagovať ak by k nemu naozaj došlo.

V prvom rade je treba mať na zreteli, že to my vstupujeme do teritória vretenice no napriek tomu nikdy neútočí prvá, pohryznúť môže človeka len v prípade krajnej núdze pri obrane. Človeku sa snaží v každom prípade vyhnúť a preto je najdôležitejšie pozerať sa pod nohy pri chôdzi a dobre si prezrieť miesto v tráve, kam si chceme sadnúť. Pri chôdzi je dobré dupať, lebo hady sú hluché ale cítia vibrácie a ľahšie tak spozorujú nebezpečenstvo aby mohli včas ujsť.

Pri pohryznutí vretenicou je najdôležitejšia zásada zachovať pokoj (nadmerne nezaťažovať obehovú sústavu) a dopraviť sa do nemocnice na pozorovanie. Hoci väčšina vreteníc nemá dostatok jedu na to, aby mohli dospelému a zdravému človeku výrazne ublížiť, no zaznamenané boli aj dospelé samice ktoré mali dostatok jedu na zabitie dospelého človeka. Z minulosti sú známe prípady, kedy nadmerná fyzická aktivita a zaťaženie obehovej sústavy viedli ku zlyhaniu srdca pacienta s následkom smrti. Väčší pozor by si mali dávať hlavne seniori a deti, prípadne ľudia so slabším zdravím a alergici. Nie je žiaduce jed z rany vytláčať, vysávať, vypaľovať, prikladať ľad, vyhnúť sa treba aj použitiu škrtidla, je nevhodné požívať lieky proti bolesti, kávu a alkohol.

Uhryznutie má tvar dvoch bodiek vzdialených cca 1 cm od seba a sú popisované nasledovné príznaky – opuch v mieste pohryznutia, bolesť hlavy, nevoľnosť až pocit na zvracanie, smäd, zrýchlený dych a pokles krvného tlaku (v ťažších prípadoch až bezvedomie). Uhryznutému človeku zavoláme záchranku a zatiaľ poskytneme prvú pomoc: pacienta dáme do stabilizovanej polohy a na uhryznutú končatinu mu dáme dlahu a voľnú bandáž – teda medzi bandáž a končatinu by sa mali zmestiť aspoň dva prsty. Ranu môžme opatrne očistiť, no vyhýbame sa tlaku na postihnuté miesto. Je dobré končatinu podložiť kvôli zmierneniu opuchu a bolesti.

Pacient môže piť vodu alebo ovocný čaj ale je treba sa vyvarovať nápojom, ktoré rozširujú cievy – čo je predovšetkým káva a alkohol, aby sme neuľahčili jedu otravu organizmu. Sérum proti jedu môže podať iba lekár no nie vždy je to vhodné použiť pretože alergická reakcia na sérum môže byť horšia ako reakcia na jed. Sérum je k dispozícii ako povinná výbava každej európskej nemocnice a rovnako je v Národnom toxikologickom centre. Vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že vretenica uhryzne tzv. „nasucho“ teda nedôjde k zaneseniu jedu do rany. Tvorba jedu je pre hada náročná a „šetrí“ si ho hlavne na lov koristi preto sa môže stať, že uhryznutie človek ani nespozoruje. Vždy je ale lepšia prevencia ako riešiť problém preto si pri vychádzkach do prírody musíme dobre všímať, kade sa pohybujeme.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com