Zásady správnej manipulácie s hadom

Zverejnené dňa 9. februára, 2016 v Užitočné rady a tipy Nekomentované

Hady už vo svojej podstate vzhľadom na ich prirodzenosť, spôsob života a povahu nie sú zvieratá ideálne na manipuláciu. Žijú samotársky a okrem obdobia párenia sa nezgrupujú, ich nervová sústava nie je schopná citu vo forme „toho mám rád a toho druhého zase nie“, dotyky im nie sú prirodzené a iných zvierat sa dotýkajú akurát pri lovení či pri náhodnom stretnutí kedy napr. výhrevné miesto okupuje viacero hadov. Nejde však zámerne o potrebu spolupatričnosti, len o potrebu vyhriať sa a načerpať energiu.

Hady však sú schopné rozlíšiť známeho človeka od neznámeho no vzhľadom na ich mimoriadne slabé reakcie sa to dá spoznať na máloktorom hadovi. Pri agresívnych hadoch sa dá spozorovať keď sú zvyknuté na majiteľa – buď neútočia vôbec alebo útočia menej zúrivo ako pri cudzom človeku. Nedá sa však hovoriť o tom, že by si had niekoho obľúbil. Je teda namieste otázka načo s hadom manipulovať. Niekedy je to samozrejme nevyhnutnosť napr. pri potrebe celkového vyčistenia terária kedy had musí byť premiestnený do inej nádoby, pri návšteve veterinára alebo pri kŕmení mimo terária.

Najčastejšie hadov vyberajú začiatočníci v chove, ktorí si spoločnosť hada ešte užívajú. Je to v poriadku pokým nespôsobujú zvieraťu nadmerný stres a rešpektujú jeho momentálnu náladu pretože hady občas vyslovene „nemajú svoj deň“. Pri manipulácii s kľudnými nejedovatými hadmi je treba dodržiavať niekoľko zásad:

pohybovať sa kľudne, pohyby musia byť pomalé a plynulé aby sa had necítil ohrozene. Každého človeka ktorý sa hadov bojí alebo má pred nimi rešpekt treba o tomto informovať pretože nervózne bojazlivé a trhané pohyby rúk vedia vystrašiť aj kľudného hada natoľko že radšej obranne pohryzie. Preto je potrebné sa pred kontaktom s hadom upokojiť, uvoľniť a mať na pamäti túto zásadu. Ak niekto nie je schopný dostať strach pod kontrolu, nech na hada nesiaha.
sledovať správanie sa hada. Hady majú občas „zlú náladu“ kedy sú nervózne a podráždené a vtedy vôbec nie je vhodné sa ich dotýkať. Pozorovaním svojich veľhadov som zistila že takáto nálada prichádza cca raz za dva mesiace a spravidla netrvá viac ako 1 deň. Ak je had kľudný, nepozoruje ruku výstražne, kmitá jazykom, nie je strnulý a krk nemá do tvaru písmena S, je predpoklad že sa necíti v ohrození a nezaútočí. Nesmieme siahať na hada náhle hlavne keď spí, musí vedieť o našej prítomnosti skôr než sa ho dotkneme.
dotyk hada nesmie byť smerovaný na hlavu ani chvost. Hada sa dotýkame na bruchu, podoberieme ho zospodu a necháme ho plaziť sa aby sa nestresoval zbytočne viac ako je treba. Akékoľvek naťahovanie a vracanie na miesto kde chceme aby bol ho znervózňuje. Nosenie väčších hadov okolo krku nie je frajerina že had môže niekoho zaškrtiť ale veľmi dobrý spôsob nosenia keďže za krkom je had podopretý, chvostom sa môže pridŕžať o jednu ruku a druhou ho podopierame na jeho prvej tretine tela.

Mnohí „pet chovatelia“ ktorí majú hada ako maznáčika robia veľkú chybu že sa k hadovi správajú ako ku psovi čo je úplne nevhodné. S kľudnými zvieratami sa dá robiť kadečo, môžu sa občas pustiť poplaziť von z terária (pri dostatočnej teplote bytu a podlahy), môže sa s nimi ísť von pri teplote nad 26 stupňov Celzia ale pre život hada to vôbec potrebné nie je.

S jedovatými hadmi sa manipuluje za pomoci hákov, rukavíc či klieští a samozrejme to nemôže robiť laik pretože by ľahko mohlo dôjsť k tragédii.

Na záver: nechajme hadom ich prirodzený život a na maznanie majme psa. 🙂

Ohodnotiť článok

[Spolu: 36 Priemer: 3.3]